Lymfedém

Garant MUDr.  Adriana Gondová MUDr. Adriana Gondová

Lymfedém je chronické ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku narušenia normálneho toku lymfy v lymfatickom systéme. Lymfatický systém je súčasťou cievneho systému v ľudskom tele. Jeho hlavnou úlohou je transportovať lymfu, bezfarebnú tekutinu, z tkanív do žilového systému. Lymfatický systém hrá kľúčovú úlohu pri udržiavaní rovnováhy tekutín v tele, filtrovaní a odstraňovaní odpadových produktov, ako aj pri obrane organizmu pred infekciami. Lymfedém môže nastať, keď je tok lymfy obmedzený alebo zablokovaný, čo vedie k hromadeniu tekutín v tkanivách, najčastejšie v končatinách.

Rizikové faktory:

Existuje niekoľko rizikových faktorov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja lymfedému. Medzi tieto faktory patria:

  • Chirurgické zákroky: Chirurgické odstránenie lymfatických uzlín alebo iné zákroky ovplyvňujúce lymfatický systém zvyšujú riziko vzniku sekundárneho lymfedému.
  • Ožarovanie: Rádioterapia pri liečbe niektorých nádorových ochorení môže poškodiť lymfatické cesty a spôsobiť lymfedém.
  • Infekcie: Infekcie ovplyvňujúce lymfatický systém, ako napríklad filarióza, zvyšujú riziko vzniku lymfedému.
  • Genetické faktory: Prítomnosť genetických predispozícií môže zvýšiť riziko primárneho lymfedému.
  • Nadváha a obezita: Zvýšená hmotnosť zaťažuje lymfatický systém a prispieva k vzniku lymfedému.
  • Traumatické poranenia: Zranenia, ktoré ovplyvňujú lymfatický systém, môžu spôsobiť lymfedém.
  • Zápaly: Chronické zápalové stavy negatívne ovplyvňujú lymfatický systém.
  • Nádorové ochorenia: Prítomnosť nádorov alebo metastáz v lymfatických uzlinách zvyšuje riziko lymfedému.

Rozdelenie:

Lymfedém sa rozdeľuje podľa etiológie do dvoch hlavných kategórií: primárny a sekundárny. 

  1. Primárny lymfedém:
  • Primárny lymfedém vzniká ako výsledok genetickej predispozície alebo vrodených chýb v lymfatickom systéme.
  • Je to chronický stav, ktorý sa vyvíja bez súvisiacej choroby alebo zranenia.
  • Primárny lymfedém môže byť kongenitálny (príznaky sa objavia krátko po pôrode), včasný (praecox), najčastejšie sa prejavuje v puberte, a neskorý (tarda) sa zvyčajne začína po 35. roku života.
  • Najčastejšie formy primárneho lymfedému zahŕňajú: Meigeova choroba (distálny lymfedém dolných končatín), Milroyho choroba (nastáva v detstve), Praecox lymfedém (vyskytuje sa v adolescencii alebo v mladom veku), Tardivný lymfedém (vzniká v neskoršom veku)
  1. Sekundárny lymfedém:
  • Sekundárny lymfedém je spôsobený vonkajšími faktormi ovplyvňujúcimi normálny tok lymfy v lymfatickom systéme.
  • Medzi príčiny sekundárneho lymfedému patria chirurgické zákroky, ožiarenie, infekcie, zranenia, nádorové ochorenia, infekcie a iné.

Príznaky:

Klinický obraz lymfedému je rozmanitý a závisí od typu lymfedému, príčiny vzniku, závažnosti a ďalších individuálnych faktorov. 

  • Opuch (edém): Hlavným znakom lymfedému je nepríjemný opuch postihnutých oblastí. Opuch môže postihovať končatiny, tvár, krk alebo iné časti tela.
  • Tuhosť: Opuch môže spôsobiť pocit tuhosti v postihnutých oblastiach.
  • Problémy s pohybom: Lymfedém obmedzuje rozsah pohybu postihnutých oblastí.
  • Bolestivosť: Niektorí jednotlivci pociťujú bolestivosť v postihnutých oblastiach, najmä keď je lymfedém spojený s infekciou alebo zápalom.
  • Zmeny v pokožke: Pokožka nad postihnutými oblasťami môže byť napnutá a začervenaná.
  • Zvýšené riziko infekcií: Zvýšený objem tekutiny v tkanivách zvyšuje riziko infekcií v postihnutých oblastiach. 
  • Psychologické a sociálne dôsledky: Chronický charakter lymfedému a jeho vplyv na fyzický vzhľad a pohybovú schopnosť majú negatívne dôsledky na psychické a sociálne zdravie postihnutých jednotlivcov.

Diagnostika:

Diagnostika lymfedému si vyžaduje spoluprácu medzi rôznymi špecialistami, vrátane všeobecných lekárov, chirurgov a lymfoterapeutov. Správna diagnostika je kľúčová pre následnú liečbu lymfedému.

  • Anamnéza: Lekár zhromažďuje informácie o príznakoch, ich trvaní, eventuálnych spúšťačoch a závažnosti lymfedému. Dôležitá je aj rodinná anamnéza a informácie o predchádzajúcich chirurgických zákrokoch, infekciách, ožiarení alebo traumatických udalostiach.
  • Fyzikálne vyšetrenie: Nasleduje fyzikálne vyšetrenie postihnutých oblastí, pričom sa zhodnotí opuch, tuhosť, zmeny v pokožke a iné príznaky lymfedému. 
  • Lymfografické vyšetrenie: Lymfografia je diagnostický test, pri ktorom sa do lymfatického systému zavádza kontrastná látka umožňujúca vizualizáciu lymfatických ciev a uzlín pomocou röntgenového žiarenia.
  • Lymphoscintigrafia: Tento test využíva radioaktívne látky na sledovanie toku lymfy v tele pomocou špeciálnych kamerových snímok.
  • Ultrasonografia: Je neinvazívne, jednoduché a dostupné vyšetrenie, ktoré dokáže diagnostikovať lymfedém typickými charakteristikami tkaniva a jeho reakciu na liečbu.
  • Ďalšie zobrazovacie metódy: Napríklad magnetická rezonancia (MRI) alebo počítačová tomografia (CT) sa používajú na detailnejšiu vizualizáciu štruktúr v postihnutých oblastiach.

Terapia:

Základom liečby lymfedému je konzervatívna liečba. Táto liečba je dlhodobá a z hľadiska prognózy udržania tvaru končatiny najefektívnejšia. Cieľom terapie je zlepšiť tok lymfy, minimalizovať opuch, zlepšiť pohyblivosť a kvalitu života postihnutých jednotlivcov. Hlavné formy terapie lymfedému zahŕňajú:

Kompresívna liečba:

  • Kompresívne obväzy: Používajú sa špeciálne kompresívne obväzy na ošetrenie postihnutých končatín. Tieto obväzy zlepšujú odtok lymfy a minimalizujú opuch.
  • Kompresívne odevy: Nosia sa kompresívne pančuchy, rukávy alebo iné špeciálne odevy, ktoré spôsobujú tlak na postihnuté oblasti a tým udržiavajú lymfatický tok.

Lymfodrenáž:

  • Manuálna lymfodrenáž: Špeciálne techniky, masáže a lymfatické drenáže zlepšujú tok lymfy a odstraňujú prebytočnú tekutinu.
  • Prístrojová lymfodrenáž: Mechanická lymfodrenáž sa vykonáva špeciálnym programovateľným pneumatickým prístrojom, na ktorý sa pripojí manžeta, ktorá sa nakladá na lymfedematóznu oblasť a  jej priľahlé kvadranty. Podporuje sa transport lymfy mobilizovanej fyziologickým spôsobom.

Farmakoterapia:

  • Diuretiká: Diuretiká zvyšujú tvorbu moču a odstraňujú prebytočnú tekutinu z organizmu.
  • Antibiotiká: Pri infekciách spojených s lymfedémom je potrebná antibiotická terapia.

Chirurgické liečba:

  • Indikácie chirurgickej liečby sú rekurentné infekcie, limitácia denných aktivít, psychická alterácia a masívna deformácia končatiny. Používajú sa dva typy operačných výkonov:  
  • kauzálne operácie – riešia poruchu lymfatickej drenáže deriváciou alebo rekonštrukciou insuficientnej časti
  • excízne operácie  ide o odstránenie excesívneho subkutánneho fibroadipózneho tkaniva s kožou alebo bez kože

Komplikácie:

Lymfedém spôsobuje rôzne komplikácie v závislosti od závažnosti a trvania ochorenia. 

  • Opakované infekcie: Zvýšená hladina lymfy v tkanivách vytvára ideálne prostredie pre bakteriálnu proliferáciu. Opakované infekcie, ako je celulitída, patria medzi časté komplikácie lymfedému.
  • Fibrotizácia tkanív: Chronický opuch a zápal môžu viesť k fibrotizácii (tvorbe jaziev) v postihnutých tkanivách, čo obmedzuje pohyb postihnutej oblasti.
  • Vznik lymfedémových bulií: V pokročilých prípadoch lymfedému sa niekedy vyvinú fibrotické masívy, známe ako lymfedémové bulie. Tieto masívy spôsobujú estetické a funkčné problémy a sú ťažko liečiteľné.
  • Zhoršená kvalita života: Chronický charakter lymfedému a jeho fyzické prejavy, ako je opuch a obmedzená pohyblivosť, môžu viesť k obmedzeniu každodenných aktivít a zhoršenej kvalite života.
  • Psychické a emocionálne dôsledky: U pacientov s lymfedémom sa často rozvinie depresia a znížené sebavedomie.
  • Lymfangiosarkóm: Je vzácny, ale agresívny druh nádoru spojený s chronickým lymfedémom.  

Pravidelná starostlivosť a vhodná liečba lymfedému minimalizujú riziko komplikácií a zlepšujú kvalitu života jednotlivcov s týmto ochorením.