Sociálna fóbia, známa aj ako sociálna úzkostná porucha, je stav charakterizovaný intenzívnym strachom zo sociálnej interakcie a verejného vystupovania. Ľudia so sociálnou fóbiou majú silné obavy zo spoločenského posudzovania, hanby alebo negatívneho hodnotenia zo strany ostatných. Od obyčajnej trémy sa odlišuje tým, že výrazne narušuje výkonnosť a sociálnu adaptáciu. Sociálnou fóbiou trpí približne 3 % populácie.

Etiológia:

Etiológia sociálnej fóbie je komplexná a zahŕňa kombináciu genetických, biologických, environmentálnych a psychologických faktorov. Rizikové faktory, ktoré prispievajú k vzniku sociálnej fóbie sú nasledujúce:

• Genetická predispozícia: Existuje genetický komponent spojený so sociálnou fóbiou. Ak existuje rodinná anamnéza úzkostných porúch, vrátane sociálnej fóbie, zvyšuje sa riziko vzniku.
• Biologické faktory: Nerovnováha neurotransmiterov v mozgu, najmä serotonínu, ovplyvňuje emocionálnu reguláciu a prispieva k vzniku úzkostných porúch, vrátane sociálnej fóbie.
• Vývojové faktory: Traumatické alebo negatívne skúsenosti v detstve, ako sú ponižovanie, hanba alebo nepríjemné sociálne situácie, zvyšujú náchylnosť k rozvoju sociálnej fóbie.
• Sociálna izolácia: Nedostatok príležitostí na rozvoj sociálnych zručností a skúseností v skupinových interakciách môže viesť k sociálnej izolácii a neskoršiemu vzniku sociálnej fóbie.
• Osobnostné vlastnosti: Osoby s nízkym sebavedomím a sebaúctou, s perfekcionizmom alebo tendenciou k porovnávaniu sa s ostatnými sú náchylnejšie k sociálnej fóbii.
• Negatívne sociálne skúsenosti: Prítomnosť opakovaných negatívnych sociálnych skúseností, ako je odmietnutie alebo vysmievanie, zvyšujú riziko sociálnej fóbie.
• Rodinná a kultúrna história: Rodinná a kultúrna história ovplyvňujú názory a postoje k sociálnym interakciám.
• Chronický stres: Vystavenie chronickej úrovni stresu v škole, práci alebo v iných sociálnych prostrediach prispieva k rozvoju sociálnej fóbie.

Klinický obraz:

Príznaky sociálnej fóbie sú nielen emocionálne, ale aj fyzické. Medzi hlavné príznaky sociálnej fóbie patria:

• Intenzívna úzkosť zo sociálnych situácií: Osoba s sociálnou fóbiou pociťuje výraznú úzkosť pred sociálnymi situáciami, kde je prítomná možnosť hodnotenia ostatnými ľuďmi.
• Obava z pohľadov a hodnotenia: Strach z negatívneho posudzovania zo strany ostatných, obava zo zahanbenia alebo pohŕdania.
• Vyhýbanie sa sociálnym situáciám: Osoba s touto poruchou sa aktívne vyhýba situáciám, kde by mohla byť vystavená sociálnym interakciám alebo pozornosti.
• Strach z verejného vystupovania: Silný strach z verejného prejavu, prezentovania alebo dokonca jednoduchých konverzácií v skupinách.
• Pocit izolácie a osamotenia: Osoba s touto poruchou pociťuje izoláciu a osamotenie v dôsledku vyhýbania sa sociálnym interakciám.
• Predstava úzkosti: Prežívanie úzkosti aj dlho pred plánovaným sociálnym podujatím, pretože sa obava z hodnotenia začína skôr.
• Nízka sebaúcta a sebavedomie: Pacienti so sociálnou úzkosťou majú nízku sebaúctu a sebavedomie.
• Fyzické príznaky úzkosti: Medzi fyzické prejavy sociálnej fóbie patria zvýšená srdcová frekvencia, búšenie srdca, potenie sa, tras, závrat, zvýšené napätie svalov. Časté aj sú pocity ťažoby na žalúdku, sucho v ústach, sčervenanie v tvári, pocity tepla či chladu, bolesti hlavy, pocity na vracanie, nutkanie na močenie alebo stolicu. 

Diagnostika:

Diagnostiku sociálnej fóbie vykonáva kvalifikovaný psychiater, psychológ alebo iný odborník na duševné zdravie. Postupuje sa podľa diagnostických kritérií uvedených v Diagnostickom a štatistickom manuáli duševných porúch (DSM-5), ktorý je štandardným diagnostickým nástrojom v oblasti psychiatrie. Medzi kľúčové espekty diagnostiky sociálnej fóbie patria:

• Vyhodnotenie symptómov: Odborník na duševné zdravie vyhodnotí prítomnosť symptómov spojených so sociálnou fóbiou, ako sú intenzívna úzkosť, obavy zo sociálnych situácií a vyhýbanie sa im.
• Trvanie príznakov: Na stanovenie diagnózy sociálnej fóbie musia symptómy trvať aspoň šesť mesiacov a spôsobovať významné ťažkosti v každodennom živote.
• Vyhodnotenie ťažkostí: Odborník zhodnotí, či sociálna fóbia spôsobuje významné sociálne, pracovné alebo akademické ťažkosti jednotlivcovi.
• Vyhodnotenie vyhýbavého správania: Psychiater sleduje, do akej miery sa jednotlivec vyhýba sociálnym situáciám, aby predišiel úzkosti, a aký vplyv to má na jeho život.
• Vylúčenie somatických príčin: Musia sa vylúčiť iné príčiny symptómov, ktoré by mohli viesť k podobným prejavom úzkosti. 

Pri diagnostike sociálnej fóbie je dôležitý dôkladný rozhovor s pacientom, ktorý umožňuje zhromažďovanie podrobných informácií o symptómoch. Diagnostika je kľúčovým prvkom v stanovení vhodnej liečby a podpory pre pacienta trpiaceho sociálnou fóbiou.  

Terapia:

Liečba sociálnej fóbie zahŕňa kombináciu psychoterapeutických metód, farmakoterapie a podpory zo strany rodiny a priateľov. Individuálny prístup k liečbe závisí od závažnosti symptómov a individuálnych potrieb pacienta. 

• Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): Je považovaná za účinnú formu terapie pri sociálnej fóbii. KBT sa zameriava na identifikáciu a zmenu negatívnych myšlienok a presvedčení spojených s úzkosťou. Pacient sa učí novým spôsobom myslenia a správania sa v sociálnych situáciách.
• Expozičná terapia: Spočíva v postupnom vystavovaní pacienta situáciám, ktoré vyvolávajú úzkosť. Cieľom je postupne zvyšovať odolnosť voči týmto situáciám a zmenšovať úzkosť.
• Farmakoterapia: Antidepresíva, najmä selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI) a benzodiazepíny, môžu byť predpísané na zmiernenie príznakov sociálnej fóbie. Liečbu farmakoterapiou predpisuje psychiater, a to iba po dôkladnom vyhodnotení stavu pacienta.
• Skupinová terapia: Účasť v skupinách podobných ľudí môže poskytnúť podporu a umožniť pacientovi získavať skúsenosti so sociálnymi interakciami v bezpečnom prostredí.
• Rodinná a partnerská terapia: Rodinná a partnerská podpora je pri zvládaní sociálnej fóbie veľmi dôležitá. 
• Hospitalizácia: Pri závažných stavoch, komorbiditách alebo nedostatočnom účinku ambulantnej psychoterapie a farmakologickej liečby je potrebná hospitalizácia pacienta.

Sociálna fóbia je zvyčajne chronické ochorenie s kolísavým priebehom. Keďže má negatívny vplyv na fungovanie pacienta v sociálnych situáciách, negatívne ovplyvňuje život pacienta vo vzťahovej a profesijnej rovine. Ak pociťujete príznaky sociálnej fóbie a máte obavy o svoje duševné zdravie, je vhodné vyhľadať pomoc psychológa alebo psychiatra, ktorý určí diagnózu a odporučí adekvátnu liečbu.