Prolaps rekta (prepadnutie konečníka)

Garant MUDr. Kristína Drugová MUDr. Kristína Drugová

Rektálny prolaps nastane vtedy, keď časť najspodnejšej časti hrubého čreva, konečníka, vykĺzne mimo svalového otvoru na konci tráviaceho traktu známeho ako anus – análny otvor. Zatiaľ čo rektálny prolaps môže spôsobiť bolesť, zriedka ide o lekársku pohotovosť. 

Klasifikácia 

Pod pojmom prolaps rekta môžeme popisovať tri typy prolapsu:

  1. Prepadnutie celého konečníka z análneho otvoru.
  2. Prepadnutie len výstelky konečníka z análneho otvoru.
  3. Pokles konečníka, ktorý ale neprepadáva cez análny otvor. 

Prejavy 

Rektálny prolaps sa prejavuje prítomnosťou červenkastej hrčky, ktorá vychádza z análneho otvoru, najčastejšie počas námahy, hlavne pri stolici. Hrčka môže skĺznuť späť do konečníka, vtedy ide o takzvaný spontánne reponibilný prolpas,  alebo môže byť naďalej viditeľná aj po stolici.

Ďalšie príznaky môžu zahŕňať:

  • Nemožnosť kontrolovať pohyby čriev, známe ako fekálna inkontinencia.
  • Zápcha alebo riedka stolica.
  • Únik krvi alebo hlienu z konečníka.
  • Pocit nedostatočného vyprázdnenia. 
  • Bolesť v oblasti konečníka.

Príčiny a rizikové faktory

Príčina rektálneho prolapsu nie je úplne jasná. Hoci sa všeobecne tvrdí, že rektálny prolaps súvisí s pôrodom, asi jedna tretina žien s týmto zdravotným problémom nikdy nemala deti. Niektoré faktory môžu zvýšiť riziko vzniku rektálneho prolapsu, medzi ktoré zaraďujeme:

  • Pohlavie - väčšina ľudí s rektálnym prolapsom sú ženy.
  • Vek – rektálny prolaps sa najčastejšie vyskytuje u ľudí starších ako 50 rokov.
  • Zápcha - namáhanie hrubého čreva môže zvýšiť riziko rektálneho prolapsu.
  • Pôrod – u niektorých žien sa môže po pôrode objaviť prolaps rekta. 
  • Oslabenie svalov panvového dna
  • Cystická fibróza – u dojčiat s cystickou fibrózou sa niekedy môžeme stretnúť s prolapsom. Príčinou môže byť častejšie vyskytujúca sa zápcha, ktorá vzniká v súvislosti s primárnym ochorením. 
  • Poranenie alebo oslabenie zvieračov

Diagnostika 

Niekedy môže byť ťažké rozpoznať rozdiel medzi rektálnym prolapsom a hemoroidmi. Nutné je odobratie dôkladnej anamnézy, zisťujeme, kedy sa problémy začali objavovať, či je možné si prolaps zasunúť späť do konečníka, prípadne, či sú prítomné aj iné pridružené stavy a ochorenia. Najčastejšie sa diagnostikou zaoberá všeobecný chirurg a na potvrdenie diagnózy je nutné vykonať určité vyšetrenia, medzi ktoré zaraďujeme:

  1. Digitálne rektálne vyšetrenie – ide o fyzikálne vyšetrenia cez konečník, kedy lekár prstom v rukavici a so znecitlivujúcim gélom vyšetruje konečník, aby skontroloval silu svalov zvierača a vyšetril akékoľvek problémy v oblasti konečníka. 
  2. Análna manometria - do konečníka sa vloží úzka ohybná trubica, pomocou ktorej dokážeme odmerať tlak v konečníku a na základe toho dokážeme posúdiť funkciu análnych zvieračov. 
  3. Kolonoskopia - aby sa vylúčili iné stavy, ako sú hemoroidy, polypy alebo nádorové ochorenie hrubého čreva, vykonáva sa kolonoskopické vyšetrenie, pri ktorom sa do konečníka umiestni flexibilná trubica s optikou.
  4. Proktosigmoideoskopia – obdobné vyšetrenie ako kolonoskopia, pri tomto vyšetrení sa vyšetrujú nižšie časti hrubého čreva.
  5. Defekografia. vyšetrenie sa vykonáva pomocou kontrastnej látky a následne sa využije zobrazovacie vyšetrenie, ako je röntgenové vyšetrenie alebo magnetická rezonancia (MRI). Defekografia môže pomôcť ukázať štrukturálne zmeny v dolnom segmente tráviaceho traktu. 

Liečba 

V prípade, že príčinou stavu je chronická zápcha, v terapii sa využívajú zmäkčovače stolice, glycerínové čapíky, prípadne iné lieky. Samozrejmosťou je zmena životosprávy, nutné je do stravy zaradiť väčší podiel vlákniny. 

Liečba rektálneho prolapsu často zahŕňa aj chirurgický zákrok. Existujú rôzne chirurgické metódy na liečbu rektálneho prolapsu. Operácia sa môže vykonávať z buršného prístupu alebo z rektálneho prístupu. Zákrok sa môže vykonávať v celkovej anestézii alebo regionálnej pomocou spinálnej alebo epidurálnej anestézie. 

Priemerná doba hospitalizácie je 2 až 3 dni, závisí to hlavne od celkového stavu pacienta. Úplná rekonvalescencia môže trvať mesiac, odporúča sa aspoň 6 mesiacov po zákroku vyhýbať sa nadmernej námahe a dvíhaniu ťažkých bremien.