Hlboká žilová trombóza

Hlboká žilová trombóza (HŽT), tiež nazývaná flebotrombóza, je prítomnosť krvnej zrazeniny v hlbokom žilovom systéme, najčastejšie v oblasti predkolenia alebo v panvových žilách. Výskyt HŽT narastá s vekom a častejšie sa vyskytuje u mužov. Väčšinou má nekomplikovaný priebeh a život ohrozujúcim ochorením sa stáva v prípade, keď krvná zrazenina vycestuje z miesta vzniku a putuje krvou až do pľúc, kde môže spôsobiť pľúcnu embóliu.

Rizikové faktory:

  • vek nad 45 let
  • dlhodobá imobilita (operácie, úrazy)
  • porucha zrážania krvi (vrodená, získaná)
  • nádorové ochorenia
  • hormonálna substitučná liečba a antikoncepcia
  • gravidita
  • centrálny žilový katéter
  • nadváha a obezita
  • fajčenie 
  • dehydratácia
  • výskyt hlbokej žilovej trombózy v rodine
  • aktívne zápalové ochorenia

Klinický obraz:

  • palpačná bolesť postihnutej končatiny
  • končatinový opuch
  • tŕpnutie a kŕče postihnutej končatiny
  • končatina je teplá, sfarbená domodra
  • tvorba kolaterálneho obehu  

Lokalizácia HŽT:

  • HŽT v oblasti dolných končatín: Trombóza hĺbkových žíl v oblasti predkolenia sa označuje ako distálna trombóza. Najčastejšie zasahuje nasledovné žily: vv. gastrocnemicae, vv. tibiales posteriores a vv. tibiales anteriores. Väčšinou prebieha skryto a klinicky sa prejaví až pri jej šírení proximálnym smerom. V takomto prípade sa objaví bolestivosť a opuch lýtka. Trombóza lokalizovaná nad kolenom sa označuje ako proximálna trombóza. 
  • HŽT v iných lokalizáciách: Najčastejšie býva HŽT lokalizovaná v oblasti DK, avšak trombus môže vzniknúť v každej žile. Ojedinele môže vzniknúť flebotrombóza horných končatín, zriedka sa vyskytujú aj trombózy dutých žil, ojedinelé sú trombózy hepatálnej, portálnej či lienálnej vény.

Komplikácie:

  • Potrombotický syndróm: Výskyt potrombotického syndrómu sprevádzaného bolesťou, opuchom a trofickými kožnými zmenami je častejší u proximálnych trombóz  a u pacientov s opakovanými trombózami. Riziko vzniku potrombotického vredu je najväčšie u pacientov so súčasne prítomnou obštrukciou aj refluxom v hĺbkovom žilovom systéme. 
  • Pľúcna embólia: Asi u polovice pacientov s hlbkovou žilovou trombózou vzniká embolizácia do riečiska arterie pulmonalis. Malé emboly, pochádzajúce z lýtkových žíl, často nespôsobujú žiadne klinické príznaky. Väčšie emboly, pochádzajúce zo stehnovej alebo bedrovej žily, môžu viesť k náhlej smrti. Pľúcna embólia sa prejavuje náhle vzniknutou dýchavicou, vysokou frekvenciou srdca, bolesťami na hrudníku či vykašliavaním krvi.

Prevencia vzniku HŽT:

  • Pravidelná fyzická aktivita: Pravidelný pohyb a cvičenie pomáhajú stimulovať cirkuláciu krvi. Jednoduché aktivity, ako je chôdza alebo plávanie, pôsobia prospešne.
  • Vyhnúť sa dlhodobému sedeniu alebo státiu: Ak je to možné, vyhýbajte sa dlhodobému sedeniu alebo státiu, pretože to môže obmedziť krvný obeh v nohách.
  • Kompresné pančuchy: Používanie kompresných pančúch pomáha zlepšiť krvný obeh v nohách a znížiť riziko trombózy.
  • Zdravá strava: Strava bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky a nízkotučné mliečne výrobky podporuje celkové zdravie cievneho systému.
  • Hydratácia: Dostatočná hydratácia je dôležitá pre udržanie dostatočného množstva tekutín v tele a správne zriedenie krvi.
  • Vyhnúť sa fajčeniu: Fajčenie zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín.
  • Opatrnosť pri cestovaní: Pri dlhých cestách lietadlom alebo autom sa snažte vyhnúť kontinuálnemu dlhodobému sedeniu a pravidelne sa pohybujte.

Diagnostika:

  • Anamnéza: Lekár zhromažďuje informácie o symptómoch, možných rizikových faktoroch, predchádzajúcich zdravotných problémoch a rodinnej anamnéze.
  • Fyzikálne vyšetrenie: Lekár vyšetruje postihnutú končatinu, všíma si príznaky, ako sú opuch, bolesť, zvýšená teplota alebo začervenanie v postihnutej oblasti.
  • Ultrazvukové vyšetrenie: Dopplerov ultrazvuk je najčastejšie používanou metódou na diagnostiku HŽT. Táto neinvazívna metóda umožňuje vizualizáciu prúdu krvi a odhaľuje prítomnosť trombu v žilách.
  • CT angiografia: Počítačová tomografia s kontrastným médiom môže poskytnúť podrobný obraz cievnej sústavy a odhaliť prítomnosť trombu.
  • Vyšetrenie D-diméru: D-dimér, ktorý je produktom rozpadu krvných zrazenín, môže byť zvýšený pri HŽT. Tento test však nie je špecifický a môže byť ovplyvnený rôznymi faktormi.
  • Flebografia: Je invazívne vyšetrenie, ktoré využíva kontrastné médium a röntgenové žiarenie na vizualizáciu žíl a disgnostiku prítomnosti trombu. 

Medzi tri základné ciele liečby hlbkovej žilovej trombózy patria:  

  1. zabránenie ďalšiemu rastu trombu a jeho následné rozpustenie
  2. zníženie rizika pľúcnej embolizácie
  3. prevencia vzniku potrombotického syndrómu

Terapia:

  • Antikoagulačná terapia:  Na začiatku liečby sa často používa intravenózny alebo podkožný heparín, aby sa zabránilo ďalšiemu rastu trombu.  Počas alebo po heparínovej terapii sa pacienti môžu nastaviť na perorálnu antikoagulačnú liečbu, ako je warfarín alebo novšie lieky,  napríklad rivaroxaban, apixaban alebo dabigatran.
  • Kompresívna terapia: Elastické obväzy alebo kompresné pančuchy sa nosia na postihnutých končatinách na podporu cirkulácie krvi a minimalizáciu opuchu. Pacienti by mali udržiavať postihnutú končatinu zvýšenú nad úroveň srdca, aby sa minimalizoval opuch.
  • Mobilizácia: Odporúčaná je včasná mobilizácia pacienta, pokiaľ v chôdzi nebráni výrazný opuch alebo bolesť končatiny, kardiopulmonálna dekompenzácia alebo hypoxia pri pľúcnej embólii.
  • Trombolýza: Je liečebná metóda, ktorá sa používa na rozpúšťanie krvných zrazenín. Táto metóda je v porovnaní s antikoagulačnou liečbou (ktorá zabraňuje tvorbe nových zrazenín) invazívnejšia a sprevádza ju vyššie riziko komplikácií, takže sa používa len v špecifických situáciách.
  • Trombektómia: V niektorých prípadoch môže byť potrebné odstrániť trombózu chirurgicky. Táto možnosť sa však častejšie používa pri ťažkých prípadoch alebo komplikovaných trombózach.
  • Rehabilitácia: Počas rekonvalescencie môže byť užitočná fyzikálna terapia na obnovenie sily, flexibility a celkového zlepšenia pohybu.

Je dôležité, aby sa liečba HŽT začala čo najskôr. Samoliečba a nekontrolovanie symptómov môžu viesť k závažným komplikáciám, ako je pľúcna embólia. Pacienti by mali dodržiavať lekárske pokyny a absolvovať pravidelné lekárske kontroly. Akékoľvek zmeny v terapii by mali byť konzultované s ošetrujúcim lekárom.