Empyém žlčníka

29.10.2023

Empyém je označenie pre hnisavý proces, ktorý sa môže vyskytovať v akejkoľvek telesnej dutine. Najčastejšie sa vyskytuje v pleurálnej dutine ako komplikácia zápalu pľúc (empyema thoracis), v močovom mechúry alebo v žlčníku. 

Empyém žlčníka je veľmi závažnou formou akútnej cholecystitídy, teda akútneho zápalu žlčníka, ktorý býva najčastejšie spôsobený obštrukciou vývodu žlčníka žlčovým kameňom alebo nádorom. V dôsledku stagnácie žlče v žlčníku sa vytvára ideálne prostredie pre baktérie, čo následne vedie k hnisavému procesu. Medzi mikroorganizmy, ktoré empyém žlčníka spôsobujú, zaraďujeme Klostrídie, Klebsiellu, E. coli alebo Enterokoky. 

Prejavy 

Medzi príznaky empyému žlčníka zaraďujeme:

  • bolesť brucha v pravej časti, býva hmatný žlčník
  • vysoká horúčka 39-40°C
  • zimnica a triaška
  • zažltnuté očné bielka a sliznice
  • nevoľnosť a vracanie
  • náhly pocit slabosti  

Rizikové faktory 

Medzi rizikové faktory zaraďujeme:

  • žlčníkové kamene
  • časté infekty respiračného systému 
  • chronické alebo akútne zápalové procesy tráviaceho traktu 
  • parazitárne infekcie
  • infekcie reprodukčného systému a močového systému
  • porucha motility žlčových ciest
  • nezdravý životný štýl
  • nádorové a autoimunitné ochorenia
  • chronické ochorenia ako sú hypertenzia a diabetes mellitus 
  • hormonálne zmeny, napríklad tehotenstvo
  • nadmerné užívanie alkoholu a tabakových výrobkov
  • závažné alergické ochorenia
  • genetická predispozícia

Cholelitiáza, teda prítomnosť žlčníkových kameňov, je jedným z hlavných rizikových faktorov pre vznik empyému. ďalej je to dlhotrvajúci, ťažký pôrod u ženy, ktorý môže spôsobiť poranenie žlčníka a výrazne zvýšiť riziko. Poranenia močového mechúra môžu rovnako nastať pri pôrode. 

Významným rizikovým faktorom je nedodržiavanie zdravého životného štýlu, nadmerné prejedanie sa, sedavé zamestnanie a nedostatok fyzickej aktivity. Niektorí vedci sa zhodujú aj na názore, že vznik empyému môže ovplyvniť aj nedostatok vitamínu D.

Komplikácie 

Empyém môže predstavovať pre pacienta vážne nebezpečenstvo. Riziko spočíva najmä v tom, že môže dôjsť k:

  • prieniku infekcie do dutiny brušnej a k rozvoju infekčnej peritonitídy
  • rozvoju abscesu, teda k ohraničenému infekčnému ložisku
  • vývoj žlčníkovo – črevnej fistuly (spojka medzi črevom a žlčníkom)

Diagnostika 

Nutná je dôkladná anamnéza, kde je potrebné sa zamerať na charakter a dĺžku prevládajúcich príznakov. Ochorením sa zaoberá internista, ideálne gastroenterológ alebo hepatológ. Vykonáva sa fyzikálne vyšetrenie formou pohmatu brucha, kde môže lekár žlčník vyhmatať. Rovnako bývajú pri vyšetrení prítomné bolesti brucha. Nutný je aj laboratórny rozbor krvného obrazu, kde sledujeme počet leukocytov, teda bielych krviniek, ktoré bývajú zvýšené. Biochemické vyšetrenie krvi poukáže na zvýšené pečeňové enzýmy a zápalové parametre, vyšetruje sa aj bilirubín, glukóza, celkový cholesterol a pankreatické enzýmy. Nutné je aj vyšetrenie moču. 

Zo zobrazovacích metód je metódou voľby ultrazvukové vyšetrenie, kde treba mať na zreteli, že obraz sa môže veľmi rýchlo meniť, preto treba vyšetrenie aj s odstupom času opakovať. Môže sa indikovať aj CT vyšetrenie brucha. 

Liečba 

Základnou terapiou je chirurgická liečba, ktorá spočíva v dekompresii žlčníka a okolitých tkanív. Ak je pacient z určitých príčin kontraindikovaný na chirurgický zákrok, môže sa využiť pečeňová drenáž žlčníka pod kontrolou rádiografického vyšetrenia, ktorej úlohou je odstránenie nadmerného výpotku a hnisu. V prípade, že je možné operáciu vykonať, robí sa cholecystektómia, teda odstránenie žlčníku. Po operácii je nutná podporná terapia spolu s antibiotickou liečbou. Zároveň je dôležité dodržiavať racionálnu diétu a zdravý životný štýl. Možná je aj kúpeľná rekonvalescenčná liečba. 

Po odstránení žlčníka nastupuje aj medikamentózna liečba, ktorá zahŕňa:

  • infúznu liečbu na obnovenie minerálov a energie

  • antibiotická liečba – ciprofloxacín, doxycyklín alebo erytromycín

  • podávanie liekov proti bolesti a inhibítory protónovej pumpy