Cytomegalovírusy (CMV) patria medzi najstaršie známe vírusy. V dôsledku adaptácie je väčšina ľudských infekcií prevažne mierna. CMV patrí medzi herpesvírusy, ktoré zahŕňajú herpes simplex 1 a 2, Varicella zoster a Ebstein- Barovej vírus. CMV je tvorený dvojvláknovou DNA, proteínového a lipidového obalu. Veľkosť zväčšenia bunky je dvoj až trojnásobná v porovnaní s ostatnými členmi herpetickej skupiny. 

Infekcia CMV vedie k vzniku latentnej infekcie. Klinicky zjavné prejavy replikácie sa pozorujú len zriedka. S výnimkou imunodeficientného pacienta a vyvíjajúceho plodu. K šíreniu dochádza blízkym kontaktom s biologickými tekutinami obsahujúcimi infekčný materiál (slzy, sliny, moč, endocervikálny hlien...). Preukázanie CMV v ejakuláte umožňuje prenos aj pohlavným stykom. 

Cytomegalovírus infikuje ľudí všetkých vekových skupín, rás, socioekonomických tried v rozvinutých aj rozvojových častiach sveta. V súčasnosti patrí CMV k najčastejším kongenitálnym vírusovým ochoreniam. 

Prínaky

Prejavy primárnej infekcie u dospelých a detí sa líšia v závislosti od veku a od stavu imunitného systému hostiteľa. Asymptomatické infekcie sú najčastejšie u malých detí. U starších detí a dospelých sa môže vyskytnúť nešpecifické „chrípke podobné“ ochorenie, dlhotrvajúca horúčka, únava, malátnosť alebo hepatitída. Imunokompromitovaní pacienti sú vystavení riziku dysfunkcie orgánov, retinitídy a pneumónie.

Klinický obraz u novorodencov sa značne líši od miernych nálezov až po ťažké ochorenie s postihnutím viacerých orgánových systémov. Najčastejšími nálezmi sú petéchie, ikterus, hepatomegália, splenomegália, nízka pôrodná hmotnosť, neurologické príznaky, mikrocefália, hypotónia, letargia. Pri narodení môže byť prítomné poškodenie zraku alebo sluchu. Senzineurálna strata sluchu je najčastejším následkom vrodenej CMV. Kongenitálna CMV je celosvetovo najčastejšia príčina negenetickej straty sluchu. Vo väčšine prípadov je obojstranná. Môže byť prítomná v novorodeneckom období alebo sa môže objaviť v období dospievania. 

Diagnostika

U dospelých jedincov a starších detí si diagnostika nevyžaduje špeciálne postupy. Keďže sa jedná o nezávažnú infekciu hodnotí sa na základe klinického obrazu bez presnej diagnostiky typu vírusového ochorenia. 

Testovanie tehotných žien na CMV je indikované len v rámci diagnostického hodnotenia ochorenia podobného mononukleóze, keď sa pri prenatálnom ultrazvukovom vyšetrení zistí anomália plodu. Amniocentéza na vykonanie PCR na CMV DNA v plodovej vode je preferovaným diagnostickým postupom na identifikáciu infikovaného plodu. 

Vrodená senzineurálna porucha sluchu sa vyskytuje približne u 10–15 % dojčiat s asymptomatickou vrodenou CMV infekciou a väčšina detí zažije neskoré audiologické, neurologické a vývojové následky. Preto je potrebná spoľahlivá, rýchla a nie drahá metóda skríningu novorodencov na vrodenú CMV infekciu. Včasná identifikácia týchto pacientov umožní ich správne sledovanie a intervenciu pri získavaní rečových a jazykových zručností. Hlavnou výzvou pri diagnostike CMV v perinatálnom štádiu je rozlíšenie medzi vrodenými a postnatálnymi infekciami. Každý novorodenec s príznakmi alebo symptómami svedčiacimi o intrauterinnej CMV infekcii by mal byť vyšetrený. 

Liečba

Základom liečby ako aj u ostatných vírusových ochorení je pokojový režim, dostatočná hydratácia a lieky na zníženie teploty. U novorodencov s vrodenou CMV infekciou sa preferujú konkrétne antivirotiká.

Prevencia 

Dobré hygienické postupy a vyhýbanie sa intímnemu kontaktu s malými deťmi (napr. bozkávanie na ústa a zdieľanie príborov) boli navrhnuté ako  prevencia primárnej CMV infekcie matky počas tehotenstva. Medzi dobré hygienické postupy patrí časté umývanie rúk mydlom a vodou po kontakte s plienkami malých detí, hračkami alebo inými povrchmi obsahujúcimi orálny alebo nosný sekrét alebo moč. 

V súčasnosti neexistuje žiadna vhodná vakcína proti CMV.