Je celosvetovo najčastejšou príčinou ťažkej dehydratačnej hnačky u dojčiat a malých detí. Pred zavedením imunizácie proti rotavírusom takmer všetky deti získali infekciu vo veku 3 rokov, bez ohľadu na ich geografickú polohu alebo životné podmienky. V rozvojových krajinách, kde sa infekcie vyskytujú v ranom detstve a prístup k lekárskej starostlivosti je často obmedzený, rotavírusová gastroenteritída bola a zostáva hlavnou príčinou úmrtnosti s odhadovanými 600 000 detskými úmrtiami ročne (väčšinou v Ázii a Afrike).

Prenos a rizikové faktory

Prenos infekcie je primárne fekálno-orálny, nielen prostredníctvom osobného kontaktu, ale aj prostredníctvom kontaktu s kontaminovanými povrchmi prostredia. Neobvyklým zdrojom je kontaminácia vody a potravín. Rotavírus sa u infikovaných detí vylučuje stolicou nielen počas akútneho ochorenia, ale aj niekoľko dní pred ním a po ňom. 

Medzi rizikové faktory ochorenia v dojčenskom veku patrí:

• používanie umelého mlieka namiesto dojčenia
• nízka pôrodná hmotnosť
• pobyt v domácnosti s jedným alebo viacerými deťmi mladšími ako 2 roky
• navštevovanie zariadenia starostlivosti o deti
• mužské pohlavie
• nízky vek matky

U detí s vrodenou poruchou imunity hrozí riziko závažnejšieho priebehu infekcie. 

Výskyt rotavírusovej infekcie bol v miernom podnebí vysoko sezónny. Široké používanie očkovacej látkyproti rotavírusom v dojčenskom veku viedlo k výraznému zníženiu výskytu ochorení. Vrcholový vek ochorenia vo vyspelých krajinách je od 6 do 24 mesiacov. V rozvojových krajinách sa väčšina prípadov vyskytuje v prvom roku života, čo je pravdepodobne faktorom vyššej úmrtnosti v týchto oblastiach.

Príznaky

Ochorenie začína 1 až 2 dni po infekcii, najčastejšie náhlym nástupom zvracania a horúčky, po ktorých krátko nasleduje vodnatá hnačka. Ktorýkoľvek z týchto nálezov sa môže vyskytnúť samostatne alebo v kombinácii. 95 % detí má vracanie, hnačku alebo oboje. Zvracanie je zvyčajne krátke a hnačka vo väčšine prípadov ustúpi po 3 až 7 dňoch. Približne tretina detí má aj horúčku do 39 °C. 

Vek je dôležitým determinantom klinického priebehu. V novorodeneckom období je ochorenie zvyčajne asymptomatické alebo veľmi mierne. U starších dojčiat a batoliat s infekciou sa prejavuje široké spektrum príznakov a symptómov, od jedinej epizódy vodnatej hnačky alebo vracania až po fulminantnú gastroenteritídu vedúcu rýchlo k nerovnováhe elektrolytov, hypovolémii a šoku. 

Diagnostika

Žiadne klinické znaky neodlišujú rotavírusové ochorenie od ochorenia spôsobeného mnohými inými gastrointestinálnymi patogénmi. Náhly nástup zvracania, hojná vodnatá hnačka a mierna horúčka vyskytujúca sa v zime alebo na jar, naznačujú rotavírusovú príčinu. Dlhotrvajúca vysoká horúčka alebo výrazne krvavá stolica poukazujú väčšinou na inú príčinu.

Laboratórne potvrdenie rotavírusovej infekcie nie je rutinne potrebné. Postupy polymerázovej reťazovej reakcie (PCR) môžu byť dostupné vo väčších nemocničných laboratóriách.

Liečba 

Liečba rotavírusovej gastroenteritídy je podporná, zameraná na obnovu a udržanie vaskulárneho objemu, tekutín, elektrolytov a kalorickej rovnováhy. Neexistuje žiadna antivírusová terapia. Vo väčšine prípadov postačuje niekoľkodňová perorálna rehydratačná terapia s vhodnými roztokmi elektrolytov a sacharidov. Ťažká dehydratácia, pretrvávajúce vracanie, nezvládnuteľná vodnatá hnačka alebo odmietnutie perorálnych tekutín si môžu vyžadovať parenterálnu liečbu. V dojčení sa má pokračovať alebo sa má čo najskôr obnoviť. U starších dojčiat a detí by sa malo podporovať skoré dokrmovanie tuhými príkrmami. Užívanie probiotík má vplyv na skrátenie priebehu ochorenia. 

Prevencia 

Dojčenie, umývanie rúk, udržiavanie čistoty povrchu (najmä v jasliach) a dôsledné používanie preventívnych opatrení pri kontakte s hospitalizovanými deťmi sú nápomocné pri prevencii rotavírusovej infekcie.