Bibliofóbia je špecifická úzkostná porucha charakterizovaná intenzívnym strachom z kníh alebo čítania. Bibliofóia môže výrazne ovplyvňovať kvalitu života jedinca. Na vzniku bibliofóbie sa môžu podieľať predchádzajúce traumatické udalosti, genetická predispozícia a pozitívna anamnéza psychických porúch. Základom terapie je psychoterapie a v závažnejších prípadoch psychofarmaká.

Príčina

Príčiny tohto stavu sú rôznorodé. Veľmi často sa rozvíja v dôsledku traumatických skúseností z detstva, ako je napríklad ponižovanie pri slabých čitateľských výkonoch alebo nátlak na dosahovanie akademických úspechov. Významnú úlohu môže zohrávať aj výskyt vývinových porúch učenia, najmä dyslexie, kde frustrácia z opakovaných zlyhaní vedie k vytvoreniu strachu z kníh. Genetická predispozícia k úzkostným poruchám, negatívne asociácie spojené s čítaním, ako aj neurobiologické faktory môžu taktiež prispieť k rozvoju tejto fóbie.

Prejavy

Klinické prejavy bibliofóbie sa líšia podľa závažnosti, ale typicky zahŕňajú výrazný strach alebo úzkosť pri pohľade na knihy, snahu vyhýbať sa prostrediam ako sú knižnice či kníhkupectvá, a fyzické príznaky ako zrýchlený tep, potenie, tras alebo nevoľnosť pri kontakte s knihami. Psychicky môže pacient zažívať panické ataky, silné nutkanie uniknúť zo situácie, pocity straty kontroly alebo intenzívnu hanbu kvôli svojmu strachu. U detí aj dospelých môže bibliofóbia viesť k školským a pracovným problémom, poklesu sebaúcty a sociálnej izolácii.

Diagnostika

Diagnostika bibliofóbie je založená na podrobnom psychologickom vyšetrení, ktoré zahŕňa rozhovor s pacientom, analýzu anamnézy a vylúčenie iných príčin ťažkostí, napríklad porúch učenia alebo iných úzkostných porúch. V diagnostike je možné využiť aj dotazníkové metódy sa upresnenie diagnostiky.

Terapia

Terapia bibliofóbie je založená predovšetkým na psychoterapii. Kognitívno-behaviorálna terapia patrí medzi najúčinnejšie formy terapie a zameriava sa na zmenu negatívnych myšlienkových vzorcov. Expozičná terapia spočíva v postupnom vystavovaní sa príčine strachu v bezpečnom prostredí. Doplnkovo sa využívajú relaxačné techniky na zvládanie telesných príznakov stresu, ako napríklad hlboké dýchanie alebo progresívna svalová relaxácia. V ťažších prípadoch alebo pri komorbidite s inými úzkostnými stavmi môže byť nasadená aj farmakoterapia, najčastejšie pomocou antidepresív či anxiolytík.