Dermatotilománia je psychická porucha, pri ktorej jedinci trpia neodolateľnou túžbou škriabať, ťahať alebo inak manipulovať so svojou kožou, čo vedie k vzniku poranení až jaziev. Dermatotilománia sa radí medzi poruchy súvisiace s obsedantno-kompulzívnou poruchou. Terapia dermatotilománie je náročná a kombinuje sa v nej psychoterapia a farmakologická liečba.

Príčina

Presná príčina dermatotilománie nie je známa. Uvažuje sa úlohe genetiky, faktorov vonkajšieho prostredia a neurologických abnormalít mozgu. Často hypotézou je, že jedinci využívajú škriabanie ako mechanizmus na vyrovnávanie sa s nudou, stresom, úzkosťou. Niektoré štúdie identifikovali gény, ktoré by sa mohli podieľať na vzniku.

Prejavy

Dermatotilománia sa prejavuje epizódami neodolateľného nutkania škriabať, stláčať alebo trieť kožu. Epizódam môžu prechádzať pocity napätia, úzkosti alebo stresu. Počas škrabania môže jedinec pociťovať úľavu alebo uspokojenie. V niektorých prípadoch sa po škrabaní postihnutá osoba môže cítiť deprimovaná. Najčastejšie škrabanou oblasťou je tvár, ale iné miesta zahŕňajú ruky, nohy, chrbát, krk, ramená, hlavu, brucho, hrudník. Jedinci trpiaci dermatotilomániou často uvádzajú, že majú primárnu oblasť tela, na ktorú sa pri škrabaní sústreďujú, ale často sa presúvajú na iné častí tela. Na škriabanie jedinci okrem svojich rúk využívajú aj rôzne predmety. Možnými komplikáciami dermatotilománie  je zanesie infekcie do vzniknutých rán alebo vznik jaziev. Poranenia spôsobené škriabaním môžu byť ľahké, ale aj závažné s nutnosťou lekárskeho ošetrenia. 

Diagnostika

Dermatotilománia sa diagnostikuje na základe rozhovoru s jedincom a klinického vyšetrenia s nálezom poranení. Niekedy môže byť dermatotilománia jedincami skrývaná, a tak môže byť nevyhnutné porozprávať sa s pacientovým okolím. 

Terapia

Liečba dermatotilománie je zložitá a to, aký druh terapie je najúčinnejší je stále predmetom výskumu. Terapia má dva základné piliere a to je psychoterapia a farmakologická liečba. Cieľom psychoterapie je lepšie pochopenie svojho stavu pacientom, ale aj jeho blízkymi. Ďalším cieľom psychoterapie je naučiť sa zvládať nutkanie. V rámci farmakologickej terapie sa skúma účinok viacerých druhov liekov, medzi ktoré patria anxiolytická, antidepresíva, antiepileptiká.