Stendhalov syndróm, známy aj ako Florentský syndróm, je zriedkavý psychologický fenomén charakterizovaný intenzívnymi emocionálnymi a fyzickými reakciami na stretnutie s umeleckými dielami výnimočnej krásy. Medzi príznaky patria závraty, zrýchlený tep, úzkosť, dezorientácia či dokonca halucinácie. Syndróm dostal meno podľa francúzskeho spisovateľa Stendhala, ktorý ho popísal počas svojej návštevy Florencie. Liečbu môžu zabezpečiť odborníci na duševné zdravie, ako sú psychológovia a psychiatri.

Príznaky:

• silné pocity úžasu, radosti, smútku či melanchólie, prerastajúce až do emocionálneho zlyhania
• zrýchlený tep
• závraty, mdloby
• nadmerné potenie alebo naopak zimomriavky
• dezorientácia
• pocit straty kontaktu s realitou

Výskyt:

Hoci je Stendhalov syndróm úzko spojený s Florenciou, môže sa vyskytnúť kdekoľvek, kde je sústredené veľké množstvo umeleckých pokladov. Okrem Florencie sú známe prípady z Paríža (Louvre), Ríma či iných svetových múzeí a galérií.

Terapia:

Florentský syndróm sa vo väčšine prípadov lieči jednoducho a nevyžaduje intenzívnu medicínsku intervenciu. Najdôležitejším krokom je odstúpenie od zdroja emocionálneho alebo vizuálneho preťaženia, teda od umeleckého diela, ktoré syndróm vyvolalo. Pomáha aj fyzický oddych, hydratácia a relaxácia na pokojnom mieste. Ak sa príznaky nezmiernia, môže byť užitočný rozhovor so psychológom za účelom spracovania prežitých emócií.

Zaujímavosť:

Niektorí skeptici považujú Stendhalov syndróm za kultúrne podmienený jav, ktorý je viac výsledkom očakávania a autosugescie než reálneho fyzického či psychického stavu. Napriek tomu sa tento syndróm stal symbolom toho, akú silu má umenie na ľudskú psychiku a telo.