Vykĺbenie čeľustného kĺbu je bolestivý stav, ktorý nastáva pri presune kĺbovej hlavice mimo jej správnej polohy. Často ho spôsobuje trauma, ale môže sa objaviť aj pri zívaní, žuvaní alebo počas niektorých zdravotníckych zákrokov (iatrogénne poškodenie). Rizikovými faktormi sú anatomické odchýlky alebo ochorenia spojivového tkaniva. Diagnóza zahŕňa anamnézu, fyzikálne vyšetrenie a zobrazovacie metódy. Liečba spočíva v manuálnej repozičnej technike alebo v závažných prípadoch chirurgickom zákroku.

Temporomandibulárny (čeľustný) kĺb 

Temporomandibulárny kĺb (articulatio temporomandibularis) je jeden z najviac zaťažovaných a používaných kĺbov v tele, zúčastňuje sa na žuvaní, rozprávaní, prehĺtaní, zívaní a denne vykoná 1500 až 2000 pohybov. Zároveň patrí čeľustný kĺb medzi najzložitejšie kĺby v ľudskom tele. Ide o párový zložený kĺb, ktorého hlavica sa nachádza na sánke – caput mandibulae a kĺbová jamka je na spánkovej kosti – fossa mandibularis ossis temporalis.

Príčina

• Traumatické poranenie tváre – patrí medzi najčastejšie príčiny, môže ísť o traumu pri autonehode, pádoch, športových úrazoch.
• Silné otvorenie úst – zívanie, odhryznutie veľkého sústa, záchvat spojený s kŕčmi. Niekedy môže dôjsť k vykĺbeniu aj pri smiechu, speve či bozkávaní. 
• Iatrogénne príčiny – dlhé zubné vyšetrenie, endotracheálna intubácia, bronchoskopické a laryngoskopické vyšetrenie,

Rizikové faktory

• Anatomické abnormality. 
• Ochorenia spojivového tkaniva, ako je Marfanov syndróm, Ehler-Danlosov syndróm.
• Vyšší vek. 
• Neurodegeneratívne ochorenia.

Prejavy

• Bolestivosť –  intenzívna bolesť v oblasti čeľustného kĺbu a sánky.
• Obmedzenie pohyblivosti – môže sa prejaviť neschopnosťou celkom zatvoriť ústa a únikom slín alebo ťažkosťami pri rozprávaní.
• Neschopnosť hrýzť. 
• Viditeľná odchýlka.

Diagnostika

Diagnostika vykĺbenia čeľustného kĺbu sa zvyčajne zakladá na anamnéze a fyzikálnom vyšetrení. Zobrazovacie vyšetrenia nie sú pri diagnostike vykĺbenia čeľustného kĺbu vždy potrebné. V prípade traumatických poranení, nejasnej diagnózy alebo podozrenia na zlomeninu je zobrazovacou metódou voľby počítačová tomografia (CT). Röntgenové snímky a panoramatické snímky čeľuste môžu byť nápomocné, avšak môžu mať obmedzenú výpovednú hodnotu. Magnetická rezonancia (MRI) sa môže využiť na posúdenie kĺbového puzdra a okolitých väzov. Magnetická rezonancia sa využíva aj pri chronicky opakujúcich sa vykĺbeniach alebo pri komplikáciách, ako je ischemická nekróza, osteomyelitída alebo pseudoartróza. 

Terapia

Liečba vykĺbenia sánky spočíva v jej repozícii. Existuje niekoľko techník, ktorými je možné sánku reponovať. V niektorých prípadoch, ako to je napríklad pri sprievodných zlomeninách, môže byť nutný chirurgický zásah.