Löfflerova endokarditída, známa aj ako hypereozinofilná endokarditída, je zriedkavé zápalové ochorenie srdca, ktoré sa prejavuje vysokými hladinami eozinofilov. Tieto biele krvinky prenikajú do endokardu (vnútorná výstelka srdca), čo spôsobuje jazvy a fibrózne zmeny. Výsledkom je znížená pružnosť srdca, obmedzená schopnosť pumpovať krv a riziko trombózy či embólie.

Príznaky:

Klinický obraz Löfflerovej endokarditídy sa často začína nešpecifickými príznakmi, ako sú únava, slabosť a nevysvetliteľná dýchavičnosť. S progresiou ochorenia sa pridružujú typické príznaky srdcového zlyhania, vrátane opuchov dolných končatín, pocitu ťažoby na hrudníku a zníženej tolerancie záťaže. V dôsledku zápalu endokardu a jeho zhrubnutia sa môžu v srdcových dutinách vytvárať tromby (krvné zrazeniny), ktoré vedú k embóliám, život ohrozujúcim komplikáciám.

Diagnostika:

Diagnostika zahŕňa kombináciu krvných testov, zobrazovacích metód a histologického vyšetrenia. V krvných testoch sa zisťuje vysoká hladina eozinofilov, čo signalizuje prítomnosť hypereozinofílie. Echokardiografia alebo magnetická rezonancia srdca umožňujú lekárom diagnostikovať štrukturálne zmeny na endokarde, napríklad jeho zhrubnutie či prítomnosť trombov. V niektorých prípadoch sa vykonáva biopsia srdcového tkaniva, ktorá potvrdí eozinofilný zápal a fibrózu endokardu.

Terapia:

Liečba sa zameriava na zníženie počtu eozinofilov a kontrolu zápalu v srdci. Na tento účel sa podávajú kortikosteroidy alebo iné imunosupresívne lieky, ktoré tlmia eozinofilnú reakciu. Ak sú prítomné tromby, podáva sa antikoagulačná terapia na prevenciu embólií. V pokročilých štádiách s výrazným poškodením srdcového tkaniva je potrebná chirurgická intervencia.