Loaóza je parazitárne ochorenie spôsobené hlístovcom Loa loa, známe tiež ako africký očný červ. K prenosu dochádza po poštipnutí ovadom, kedy larvy prenikajú do podkožia, kde dozrievajú. Klinicky sa prejavuje horúčkou, svrbením, kožnou vyrážkou a charakteristickými migrujúcimi opuchmi, nazývanými kalabarské opuchy. Endemický výskyt je v subsaharskej Afrike. Diagnóza sa stanovuje laboratórnymi metódami a mikroskopickým vyšetrením krvi. Liečba môže byť medikamentózna alebo chirurgická.

Príčina

Loaóza je spôsobená parazitom Loa loa (vlasovec očný), ktorý patrí medzi filárie (vlasovce). K prenosu na človeka dochádza po poštipnutí ovadom, ktorý je infikovaný. Počas cicania krvi ovadom dochádza k prieniku lariev vlasovca do podkožia, kde dozrievajú v dospelých jedincov a kopulujú. Následne samička produkuje živé larvičky (mikrofilárie), ktoré cirkulujú v krvi až do momentu, kedy ich ďalší ovad nasaje. Dospelé jedince ostávajú v podkoží, kde dokážu prežívať až 17 rokov. Dospelé jedince môžu dosahovať dĺžku 3 – 7 centimetrov. 

Epidemiológia

Loaóza sa vyskytuje endemicky v krajinách subsaharskej Afriky, medzi ktoré patrí Kamerun, Stredoafrická republika, Čad, Kongo, Demokratická republika Kongo, Rovníková Guinea, Etiópia, Gabon, Nigéria a Sudán. Odhaduje sa, že v súčasnosti trpí loaózou 10 miliónov ľudí.

Prejavy

Ľudia pochádzajúci z endemických oblastí ostávajú často asymptomatickí. Na druhú stranu u infikovaných cestovateľov medzi prvé prejavy patrí horúčka. Následne dochádza k vzniku vyrážky, pruritu (svrbenia) a migrujúcich podkožnými edémov (opuchov), ktoré nazývame kalabarské opuchy. Opuchy sú často lokalizované na končatinách a v okolí kĺbov. Vzniknuté opuchy sa pod kožou presúvajú rýchlosťou približne 1cm/min. Opuchy môžu dosiahnuť veľkosť slepačieho vajca, čo sa niekedy nazýva aj ako kalaberský alebo kamerunský hrboľ.

Loáza sa niekedy nazýva aj africký očný červ, pretože môže dôjsť k migrácii dospelých jedincov subkonjuktiválne (pod očnú spojivku), čo sa prejaví začervenaním, kojuktivitídou (zápalom spojiviek). Môže sa objaviť bolesť, svrbenie očí, ale aj poruchy zraku. Migráciu parazita do očí je možné vidieť voľným okom. 

Komplikácie

Komplikáciou loázy je vznik encefalitídy (zápalu mozgu), kardiomyopatie, nefropatie, artritídy, lymfadenitídy.

Diagnostika

Cennou informáciou pri stanovení diagnózy je cestovateľská anamnéza o vycestovaní do endemických oblastí. Pri vyšetrení krvi sa môžeme stretnúť s eozinofíliou – eleváciou eozinofilov, čo je druh bielych krviniek. Na potvrdenie diagnózy využívame mikroskopické vyšetrenie krvi, kde je možné pozorovať mikrofilárie. Ďalej dokážeme detegovať špecifické protilátky a antigény pôvodcov v krvi.

Terapia

V liečbe loázy môžeme využívať dietylkarbamazín, ktorý však približne u 1-10 % pacientov vyvoláva alergické reakcie prejavujúce sa pruritom (svrbením), opuchom a kožnou vyrážkou. Na zabránenie vzniku alergickej reakcie sa preto k dietylkarbamazínu pridávajú kortikosteroidy. Ďalšou možnosťou liečby je chirurgické odstránenie parazita z podkožia.