Medulárny karcinóm štítnej žľazy je zriedkavé onkologické ochorenie vychádzajúce z parafolikulárnych C-buniek, ktoré produkujú hormón kalcitonín. Tvorí 5 až 10 % všetkých malígnych nádorov štítnej žľazy a neakumuluje jód, čo sťažuje jeho liečbu. Prognóza tohto typu karcinómu je nepriaznivá, a už v čase diagnózy sa u polovice pacientov objavujú metastázy do krčných a mediastinálnych lymfatických uzlín. Včasná diagnostika a agresívna liečba môžu zvýšiť šance na úspešnú liečbu.

Príčina:

Existujú dedičné a sporadické formy medulárneho karcinómu. Dedičné formy sú často spojené s genetickými syndrómami, ako napríklad Multiple Endocrine Neoplasia (MEN) typu 2A a 2B, ktoré zvyšujú riziko vzniku medulárneho karcinómu a iných endokrinných nádorov. Sporadické prípady sa objavujú bez zjavnej rodinnej anamnézy a môžu súvisieť s genetickými mutáciami. V oboch prípadoch vedú abnormálne zmeny v parafolikulárnych C-bunkách k nekontrolovateľnému rastu a vývoju nádoru, čo vedie k rozvoju karcinómu.

Diagnostika:

Diagnostika medulárneho karcinómu štítnej žľazy sa začína fyzikálnym vyšetrením, pri ktorom lekár hľadá hmatateľné hrčky na krku. Ak sa nájde hrčka, nasledujú krvné testy na meranie hladiny kalcitonínu. Na potvrdenie diagnózy sa vykonáva zobrazovacie vyšetrenie, ako je ultrazvuk, CT alebo MRI, aby sa posúdil rozsah nádoru a prítomnosť metastáz. Konečná diagnóza sa potvrdzuje biopsiou s histologickým vyšetrením.

Terapia:

Terapeutickou metódou voľby je totálna thyroidektómia (TTE) s resekciou centrálneho kompartmentu. U pacientov podstupujúcich TTE pre unilaterálne sa prezentujúci nádor je vysokorizikové metastatické postihnutie kontralaterálneho laloka aj lymfatických uzlín, preto sa väčšina chirurgov prikláňa k radikálnej resekcii. Desaťročné prežívanie pacientov s medulárnym karcinómom je asi 70 %, v závislosti od pokročilosti ochorenia a veku pacienta.