Realimentačný syndróm sa anglicky nazýva ako refeeding syndrome. Ide o komplexné narušenie metabolických procesov u jedincov, ktorým je po ťažkom hladovaní v dobrej viere podané veľké množstvo potravín. To môže paradoxne viesť k vážnemu poškodeniu zdravia a ohrozeniu daného jedinca na živote.

Príčiny

Z historického hľadiska k realimentačnému syndrómu dochádzalo počas Druhej svetovej vojny u ťažko podvyživených oslobodených väzňov z koncentračných táborov. V dnešnej dobe sa v civilizovaných štátoch jedná o dobrovoľne podvyživené pacientky s mentálnou anorexiou.

Dôsledky a prejavy

1. Nedostatok fosforu – podanie sacharidov v potrave spôsobí uvoľnenie inzulínu a ich vstup do buniek, kde je za prítomnosti fosforu upravovaná do formy využiteľnej v energetickom metabolizme bunky. To však vedie k spotrebovaniu fosforu, ktorého podvyživený jedinec nemá nazvyš. Príliš rýchly pokles hladiny fosforu v krvi môže viesť až k poruchám rytmu, svalovým kŕčom a niekedy aj k zlyhaniu kardiovaskulárneho aparátu. Ťažký nedostatok fosforu v krvi môže destabilizovať červené krvinky a vyvolať ich rozpad. 

2. Hypokaliémia – hoci podvyživený jedinec celkovo trpí nedostatkom draslíka, jeho správna hladina v krvi je taká dôležitá, že sa pomerne dlho udržuje stabilná. Draslík sa do krvi totiž presúva z bunkových zásob. Pri naštartovaní bunkového metabolizmu po prísune potravy sa však tento draslík presunie späť do buniek a to potom vedie k hypokaliémii (nízka hladina draslíka v krvi). Jej najdramatickejším dôsledkom sú opäť poruchy srdcového rytmu s rizikom zástavy srdca.

3. Nedostatok horčíka – aj horčík sa podieľa na metabolizme živín a nečakaný prísun potravy môže jeho koncentráciu v krvi prudko znížiť. Dôsledkom môžu byť kŕčové stavy a veľmi nebezpečné poruchy srdcového rytmu.

4. Nedostatok vitamínov – pri príliš rýchlej realimentácii môže byť spotrebovaný najmä vitamín B1 (tiamín) a jeho nedostatok (v tomto prípade veľmi náhly) vyvoláva množstvo chorobných príznakov (napr. Korsakovov syndróm u alkoholikov alebo choroba beri-beri). 

5. Rozvrat vodného hospodárstva – zvýšené uvoľňovanie inzulínu vedie v obličkách k spätnému vstrebávaniu sodíka a vody, čo potom spolu s nedostatkom bielkovín spôsobuje prevodnenie a únik tekutiny z krvných ciev do tkanív. Stav môže vyústiť do srdcového zlyhania, keď pumpa nie je schopná zvládnuť nadbytok tekutiny v tele.

6. Rozvrat metabolizmu glukózy – s príliš veľkým prísunom cukrov si organizmus nemusí aj napriek zvýšenej tvorbe inzulínu poradiť a následne dôjde k hyperglykémii – teda zvýšenie koncentrácie glukózy v krvi (stav podobný neliečenej cukrovke 2. typu). To potom môže vyvolať poruchy vedomia aj smrť. Podaná glukóza môže byť zotrvačnosťou abnormálneho metabolizmu u podvyživeného premieňaná na tuky a tie spôsobia stučnenie pečene so zvýšením pečeňových testov.

Prejavy 

Príznaky syndrómu zahŕňajú prejavy nedostatku vyššie spomínaných živín a príznaky rozvratu minerálového a vodného hospodárstva organizmu. Z hľadiska kardiovaskulárneho aparátu sa môžu objaviť najrôznejšie poruchy srdcového rytmu, zlyhávanie srdca až jeho zástava. Neurologické príznaky môžu zahŕňať svalovú slabosť, alebo naopak svalové kŕče, brnenie končatín, zmätenosť a poruchy vedomia. Rozpad červených krviniek môže vyvolať vážnu chudokrvnosť a negatívne ovplyvniť zásobenie tkanív kyslíkom. Tráviaci trakt môže na náhly prísun živín reagovať rôzne. Jeho sliznica nemusí nečakaný príjem potravy zvládnuť a objavia sa hnačky, vstrebávanie živín môže byť nedostatočné. Rýchlo vzniknutý rozvrat minerálov (najmä hypokaliémia) môžu naopak spôsobiť narušenie črevnej pohyblivosti a zápchu, ktorá prejde do smrteľne nebezpečnej črevnej nepriechodnosti.

Prevencia a liečba

U ťažko podvyživených chorých je vhodné zaistiť prísun potravín na špecializovanom pracovisku, ideálne na metabolickej jednotke. Živiny je nutné podávať opatrne a preferovať podávanie potravy klasicky ústami, aby sme stimulovali sliznicu tráviacej trubice. Okrem toho je takto ťažšie pacienta „predávkovať potravou“ ako pri podávaní živín vnútrožilovo. Spolu so živinami je nutné podávať fosfor, draslík, horčík a vitamíny B-komplexu za pravidelnej monitorácie minerálov v krvi, monitorácii obličkových parametrov, pečeňových testov a zmien váhy chorého. Príliš rýchly prísun vody by mohol viesť k prevodneniu organizmu a príliš rýchly prísun cukrov vyvoláva hyperglykémiu, musíme byť preto opatrní aj v týchto ohľadoch.