Akvafóbia, alebo strach z vody, je psychiatrická úzkostná porucha patriaca do skupiny fóbií. Ľudia s touto fóbiou môžu pociťovať intenzívny strach pri kontakte s vodou, či už ide o plávanie, kúpanie alebo dokonca blízkosť vody. Táto porucha môže vážne narušiť bežný život a ovplyvniť každodenné aktivity. Je dôležité tento stav nezľahčovať a hľadať vhodnú liečbu, ktorá často zahŕňa psychoterapiu alebo v závažnejších prípadoch aj farmakologickú liečbu.

Príčiny

Príčina vzniku akvafóbie nie je úplne jasná, podľa všetkého pôjde o určitý genetický predpoklad, ktorý sa môže kombinovať s vplyvmi vonkajšieho prostredia. Spúšťačom môže byť traumatizujúci zážitok, pri ktorom sa dotyčný (alebo niekto v jeho blízkosti) mohol topiť. Človek si je obvykle vedomý iracionality svojho strachu, ale nemôže si pomôcť.

Prejavy

Človek trpiaci akvafóbiou nemáva strach sa vody treba napiť, ale môžu mu vadiť vodné plochy a plávanie v nich. Problémy môžu byť individuálne – niektorým ľuďom môže vadiť už pocit pri kúpaní vo vani a môžu reagovať panickým záchvatom na nečakaný kontakt s vodou, obzvlášť ak je im voda vstreknutá do tváre, alebo ak sú do vody vhodení. Iní ľudia sa napríklad aj naučia plávať v bazéne, ale majú strach vliezť do neznámej vody napríklad v mori.

Pozn.: Akvafóbia by sa nemala zamieňať s tzv. hydrofóbiou, čo je závažný príznak sprevádzajúci neskoré štádiá besnoty. Hydrofóbia znamená strach z pitia vody a (iných tekutín) kvôli vzniknutej poruche prehĺtania.

Diagnostika

Základom diagnostiky je dôkladné psychiatrické vyšetrenie, pri ktorom psychiater zistí presné ťažkosti pacienta – výrazný strach z vody, ktorý ho obmedzuje v bežnom živote.

Liečba

Rovnako ako pri ostatných fóbiách je aj pri strachu z vody základom liečby psychoterapie, ktorá pozostáva z opakovaných sedení s psychiatrom. Pacient sa počas psychoterapie učí svoj strach ovládať a niekedy sa môže (iba so svojím súhlasom) postupne vystavovať záťažovým situáciám (napr. ponáranie tváre do vody). V prípade potreby sa predpisujú lieky proti úzkosti.