Glukagonóm je zriedkavý typ neuroendokrinného nádoru, ktorý vzniká z alfa buniek pankreasu a produkuje nadmerné množstvo hormónu glukagónu. Tento hormón je zodpovedný za zvyšovanie hladiny glukózy v krvi. Nadmerná produkcia glukagónu vedie k množstvu klinických príznakov, ktoré tvoria tzv. glukagónový syndróm.

Etiológia:

Príčina vzniku glukagonómu nie je úplne jasná. Glukagonómy môžu byť spojené s genetickými syndrómami, ako je mnohopočetná endokrinná neoplázia typu 1 (MEN1). Vo väčšine prípadov sa glukagonómy vyskytujú ako sporadické nádory, čo znamená, že vznikajú v dôsledku náhodných genetických mutácií v alfa bunkách pankreasu, bez zjavnej dedičnej príčiny. 

Príznaky:

• nekrolytický migrujúci erytém: Charakteristické svrbivé, šupinaté, kožné vyrážky objavujúce sa na dolných končatinách, trupe a tvári.
• diabetes mellitus
• strata telesnej hmotnosti
• anémia (chudokrvnosť)
• hnačka
• depresia a úzkosť
• glositída (zápal jazyka)

Diagnostika:

Diagnostika sa začína podrobnou anamnézou a fyzikálnym vyšetrením, pri ktorom lekár hodnotí prítomnosť charakteristických príznakov. Následne sa vykonávajú laboratórne testy na meranie hladiny glukagónu v krvi, kde je zvýšená koncentrácia glukagónu indikátorom glukagonómu. Zobrazovacie metódy, ako sú CT (počítačová tomografia), MRI (magnetická rezonancia) a endosonografia, sú používané na lokalizáciu a zobrazenie nádoru v pankrease. V niektorých prípadoch je potrebná biopsia, pri ktorej sa odoberie vzorka tkaniva z nádoru na histologické vyšetrenie. 

Terapia:

Preferovanou terapeutickou metódou glukagonómu je chirurgická resekcia nádoru. Pri nemožnosti chirurgického zákroku sa podávajú somatostatínové analógy na zníženie hladiny glukagónu a zmiernenie príznakov. Pokročilé alebo neoperovateľné nádory môžu byť liečené chemoterapiou, cielenou terapiou alebo rádioterapiou.