Syndróm solitárneho rektálneho vredu je vzácne chronické benígne ochorenie, ktoré spôsobuje poruchu defekácie (vylučovania stolice) a je charakterizované prítomnosťou vredu v konečníku. Presná etiológia syndrómu nie je známa.  Medzi klinické prejavy patrí krvácanie z konečníka, namáhavá defekácia, bolesť brucha a hrádze. Diagnóza sa stanovuje využitím viacerých metód, medzi ktoré patrí endoskopia, biopsia, defekografia a iné. V terapii sa využívajú konzervatívne a invazívne liečebné postupy.

Príčiny

Zatiaľ nebola identifikovaná presná príčina syndrómu. Existuje niekoľko stavov, ktoré by mohli poškodiť sliznicu konečníka, a tak spôsobiť vznik rektálnych vredov. Medzi niektoré z nich patria:

• Rektálny prolaps.
• Chronická obstipácia.
• Mechanické odstraňovanie zatvrdnutej stolice z konečníka.
• Porucha kontrakcie jedného zo svalov panvového dna. 

Prejavy

Príznaky rektálneho vredu sa zvyčajne vyvíjajú postupne.

• Krvácanie z konečníka (jasná červená krv).
• Prítomnosť hlienu alebo krvi v stolici.
• Nadmerne namáhavá defekácia.
• Bolesť brucha alebo hrádze.
• Časté nutkanie na stolicu.
• Pocit neúplného vyprázdnenia po stolici.
• Análny diskomfort, najmä pri vylučovaní stolice.
• Pocit plnosti v panve.

Diagnostika

Základnou diagnostickou metódou je endoskopia, pomocou ktorej priamo zobrazujeme vred konečníka. Biopsia je veľmi dôležitou súčasťou diagnostiky, pretože umožňuje vylúčiť nádorové ochorenie. Ďalšou metódou využívanou v diagnostickom procese je defekografia, ktorá umožní potvrdenie diagnózy, má význam aj pri plánovaní terapie a identifikácii vyvolávajúcej príčiny. Endoskopická ultrasonografia je skôr doplnkovou metódou, ktorá výnimočne slúži k potvrdeniu diagnózy. Na vyšetrenie koordinácie kontrakcie svalstva panvového dna sa využíva anorektálna manometria. 

Terapia

Terapia syndrómu solitárneho rektálneho vredu môže byť buď konzervatívna, alebo invazívna. Vzhľadom na to, že syndróm úzko súvisí s poruchou vyprázdňovania, je dôležitá vyvážená strava, dostatočný príjem tekutín a vlákniny. V rámci konzervatívnej terapie sa využíva aj behaviorálna terapia a lokálna aplikácia kortikosteroidov, ktoré môžu priniesť úľavu. Medzi invazívne liečebné metódy zaraďujeme endoskopické a chirurgické postupy. Chirurgická terapia je rezervovaná pre pacientov, ktorí nereagujú na konzervatívnu alebo na prípadnú endoskopickú terapiu.