Ochorenie nazývané aj ruža, je definované ako akútne streptokokové ochorenie kože a podkožného väziva, ktoré je sprevádzané celkovými príznakmi. Najčastejšie sa vyskytuje na nohách a to najmä na predkolení, menej často na rukách, tvári a krku, ale môže sa objaviť aj  v bedrovej oblasti u pacientov s implantáciou umelého bedrového kĺbu.

Ochorenie môže postihnúť pacienta v akomkoľvek veku. Maximum výskytu je medzi 60. až 80. rokom života. Objavuje sa u oboch pohlaví rovnako. Eryzipel má celosvetový výskyt. Vyšší výskyt ochorenia býva v letných mesiacoch. Ochorenie zaraďujeme do skupiny bakteriálnych infekcií. Medzi najčastejších pôvodcov patria baktérie Staphylococcus aureus a β-hemolytické streptokoky skupiny A.

Príznaky

• Malátnosť 
• Triaška 
• Bolesť hlavy 
• Bolesť kože 
• Bolestivé lymfatické uzliny 
• Časté infekcie 
• Zvýšená telesná teplota 
• Nevoľnosť 
• Horúčka 
• Motýľovitý erytém 
• Nechutenstvo do jedla 
• Nízky krvný tlak 
• Opuch končatín 
• Opuch 
• Pľuzgier 
• Stenčenie kože 
• Šupiny na koži 
• Svrbenie kože 
• Únava 
• Vysilenosť 
• Začervenaná koža 
• Zimnica 
• Zrýchlený tep 
• Zväčšené lymfatické uzliny 
• Zvracanie 

Rozlišujeme nasledujúce typy eryzipelu:

1. Erysipelas erythematosum - povrch ložiska je teplý a na dotyk mierne bolestivý
2. Erysipelas vesiculosum et bullosum - pri tomto type sa na erytéme objavujú pľuzgieriky a veľké pľuzgiere
3. Erysipelas gangraenosum – nekrotická forma, ktorá sa vyskytuje pri oslabenej imunite alebo predisponujúcich faktoroch
4. Erysipelas phlegmonosum - vzniká v prípade ak proces prejde do podkožného väziva, takýmto spôsobom môže vzniknúť flegmóna až abscesy

Príčiny 

• celkový stav organizmu – systémové ochorenia
• lokálny stav kože – chronické ochorenia kože, poranenia kože
• vlastnosti baktérií – virulencia
• vplyv vonkajšieho prostredia – teplota, vlhkosť

Sekundárne bakteriálne infekcie, ktoré ďalej komplikujú už existujúce kožné zmeny. Príkladom sú sekundárne infekcie na ekzémoch, vredoch, poraneniach kože, popáleninách alebo varicele (ovčie kiahne). Pôvodcom eryzipelu je Streptococcus pyogenes (betahemolytický streptokok skupiny A).

Streptokoky tvoria rôznorodú skupinu baktérií:

1. viridujúce streptokoky v ústnej dutine a vagíne - súčasť fyziologickej flóry slizníc
2. primárne patogénne - S. pneumoniae, S. pyogenes, S. agalactiae
3. podmienečne patogénne - S. mutans, S. milleri

Medzi najčastejšie faktory, ktoré prispievajú ku vzniku eryzipelu patria drobné poranenia, poruchy žilovej a lymfatickej cirkulácie, diabetes mellitus a alkoholizmus,  dlhodobé státie alebo namáhavé viachodinové túry, ale hlavne aj nedostatočná hygiena.

Diagnostika

Stanovuje na základe klinických príznakov (horúčka, triaška, vysoká sedimentácia, leukocytóza, C-reaktívny proteín (CRP), antistreptolyzín O (ASLO). Základom stanovenia diagnózy je anamnéza, klinický obraz a laboratórne vyšetrenie.

Priebeh

Pri erytematóznej forme začne po týždni klesať teplota, zápal ustupuje a proces sa hojí. Eryzipel nezanecháva imunitu. Časté sú mnohonásobné recidívy. Vstupnou bránou pre vniknutie infekcie sú rôzne erózie a trhlinky (ragády).  

Komplikácie

Komplikácie sa objavujú najmä v prípadoch, keď sa ochorenie lieči neskoro. 

 Patria tu:

• bakterémia a septikémia
• abces
• myo-, endo- alebo perikarditída
• glomerulonefritída
• reumatické postihnutie kĺbov
• metastatická pneumónia

• lymfedém
• lokálna devastácia tkaniva
• flebotrombóza

Liečba

Musí byť komplexná. Základom je antibiotická liečba. Vo všeobecnosti sa v terapii eryzipelu dodržiavajú tieto princípy:

1. antibiotická liečba
2. hydratácia pacienta
3. tlmenie bolesti
4. prevencia recidív
5. prevencia tromboembolickej choroby

V prípade nekomplikovaného eryzipelu je prvou voľbou penicilín G.

Pri alergii na penicilín sa v liečbe eryzipelu používajú:

• makrolidy (azitromycín)
• chinolóny (ciprofloxacín, levofloxacín)
• linkozamidy (klindamycín)

V praxi lekár zvolí perorálne alebo parenterálne podanie lieku podľa závažnosti a lokality postihnutia. Pri rozsiahlejšom eryzipele sa antibiotiká podávajú intramuskulárne alebo intravenózne. Parenterálna liečba je vhodná pre pacientov, u ktorých sa eryzipel vyskytuje v špecifických lokalitách (tvár). Parenterálna liečba je indikovaná u všetkých pacientov s imunosupresiou (po transplantácii, s neutropéniou, hematologickým ochorením, HIV pozitivitou).

U pacientov dochádza k zlepšeniu stavu za 24 až 48 hodín po začatí liečby antibiotikami s baktericídnym účinkom. V prípade zvolenia antibiotík s bakteriostatickým účinkom dochádza k zlepšeniu za 3 až 4 dni. Neoddeliteľnou súčasťou úspešnej liečby je pokoj na lôžku, imobilizácia pacienta a udržiavanie postihnutej časti tela vo vyvýšenej polohe. Spánok na opačnom boku (pri lokalizácii na tvári) zmenšuje edém a zmierňuje bolesť. 

Lokálna liečba - aplikujú sa studené obklady a protizápalovo pôsobiace masti, zmierňujú pocity pálenia a napätia. Lokálna aplikácia antiseptík zabráni vzniku infekcii. V praxi sa používajú vlhké obklady s dezinfekčným roztokom. Pri gangrénach je často potrebná nekrolytická liečba a chirurgické ošetrenie.