Ganserov syndróm

Garant MUDr.  Adriana Gondová MUDr. Adriana Gondová

Ganserov syndróm, známy aj ako väzenská psychóza, je stav charakterizovaný nesprávnymi odpoveďami na jednoduché otázky, dezorientáciou v čase a priestore, pseudohalucináciami, pseudodelúziami a výskytom fyzických symptómov, ako sú tras, nevoľnosť a závraty. Tento stav prvýkrát popísal nemecký psychiater Sigbert Josef Maria Ganser v roku 1898. Hysterickú poruchu si všimol u troch väzňov v ústave na výkon trestu v Halle. Pacienti s týmto syndrómom môžu prejavovať správanie, ktoré pripomína demenciu, ale príčina nie je organická, ako je tomu v prípade klasických foriem demencie. Môže byť spôsobený stresom, traumou alebo nadmerným psychickým tlakom. Ganserov syndróm nie je úmyselný pokus o manipuláciu okolia. Je to stav spojený s výrazným psychickým utrpením pacienta.

Etiológia:

Príčina Ganserovho syndrómu nie je úplne jasná, existuje niekoľko teórií a faktorov, ktoré prispievajú k jeho vývoju:

  • Psychický stres a trauma: Vysoký stupeň psychického stresu, osobných konfliktov alebo traumatických udalostí môže byť spojený s vývojom Ganserovho syndrómu.
  • Únik pred ťažkosťami: Ganserov syndróm sa niekedy vyvinie ako forma úniku pred ťažkými alebo nepríjemnými situáciami, ktorým je jedinec vystavený.
  • Psychiatrické poruchy: Niektoré psychiatrické poruchy, ako napríklad depresívny syndróm, úzkostné stavy alebo disociatívne poruchy, môžu byť spojené s výskytom Ganserovho syndrómu.
  • Nadmerné sledovanie zdravotného stavu: Ganserov syndróm sa môže objaviť aj u jedincov, ktorí príliš pozorujú svoje zdravie a prijímajú rolu pacienta, ako formu pozornosti alebo podpory.
  • Neuropsychologické faktory: Niektoré výskumy naznačujú, že neuropsychologické faktory a genetická predispozícia hrajú úlohu v rozvoji tohto syndrómu.

Príznaky:

Ganserov syndróm sa prejavuje rôznymi príznakmi, ktoré sú u každého pacienta variabilné a jedinečné.

  • Nesprávne odpovede: U pacientov sú pozorované nesprávne odpovede na jednoduché otázky, aj keď sú schopní poskytnúť správne odpovede, pokiaľ sú naliehavo požiadaní.
  • Dezorientácia v čase a priestore: Pacienti sú dezorientovaní v čase a priestore. Nevedia, kde sa nachádzajú, aký je deň, rok alebo majú zmätenú predstavu o svojom okolí.
  • Pseudohalucinácie: Pri pseudohalucináciách jedinec pociťuje zážitky, podobné tým, ktoré by pociťoval pri skutočných halucináciách, ale tieto zážitky sú ovplyvnené vnútornými psychickými procesmi. To znamená, že osoba si môže byť vedomá, že to, čo vníma, nie je skutočné, ale zároveň to považuje za veľmi reálne a intenzívne. 
  • Pseudodelúzie: Na rozdiel od delúzie, pri ktorej jedinec verí v niečo, čo nie je v súlade so skutočnosťou a nemôže byť vyvrátené racionálnymi argumentami, pri pseudodelúziách je postoj k presvedčeniam menej pevný a flexibilnejší.
  • Fyzické príznaky: Medzi fyzické príznaky Ganserovho syndrómu patria tras, závraty, nevoľnosť, pocit napätia a poruchy spánku.
  • Psychické symptómy: Patrí sem nízka úroveň povedomia, zmätenosť,  psychomotorická agitácia alebo retardácia.
  • Psychická disociácia: Postihnutý jedinec prežíva pocit, že niektoré časti jeho mentálneho obsahu alebo identifikácie sú oddelené, izolované od ostatných častí jeho mysle.
  • Vplyv na každodenný život: Príznaky Ganserovho syndrómu majú významný vplyv na každodenný život pacienta a jeho schopnosť fungovať v normálnom prostredí.

Diagnostika:

Diagnostika Ganserovho syndrómu je veľmi náročná a je realizovaná kvalifikovaným psychiatrom alebo psychológom.

  • Klinické hodnotenie: Lekár hodnotí symptómy pacienta prostredníctvom klinického rozhovoru a pozorovania. Pacientovi sú položené otázky na vyhodnotenie jeho mentálneho stavu.
  • Fyzikálne vyšetrenie: Ďalej sa vykonáva fyzikálne a neurologické vyšetrenie za účelom vylúčenia fyzikálnych príčin symptómov.
  • Laboratórne testy: Vyšetruje sa krvný obraz, biochemické parametre a ďalšie laboratórne markery, aby sa vylúčila somatická príčina stavu pacienta.
  • Psychologické hodnotenie: Psychologické hodnotenie je významnou súčasťou diagnostického procesu. Psychológ alebo psychiater používa štandardizované psychologické testy a dotazníky na zhodnotenie psychického stavu pacienta.
  • Vyhodnotenie životnej anamnézy: Dôležitou súčasťou diagnostického procesu je zhodnotenie životnej anamnézy pacienta, vrátane prípadných traumatických udalostí, stresových alebo iných faktorov, ktoré by mohli prispieť k vývoju syndrómu.

Terapia:

Liečba Ganserovho syndrómu zahŕňa kombináciu rôznych terapeutických prístupov. Pri stanovení terapeutického plánu sa  zohľadňujú individuálne potreby pacienta a závažnosť jeho symptómov. 

  • Psychoterapia: Pri liečbe Ganserovho syndrómu sa používajú rôzne formy psychoterapie. Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), psychodynamická terapia a terapia zameraná na zvládanie stresu pomáhajú pacientovi porozumieť symptómom a naučiť sa ich ovládať.
  • Farmakoterapia: Lieky môžu poskytnúť úľavu od príznakov, ako sú úzkosť, depresia alebo problémy so spánkom. Medzi najčastejšie používané lieky patria antidepresíva, anxiolytiká alebo iné psychotropné látky.
  • Podpora rodiny a sociálna podpora: Zapojenie rodiny do terapeutického procesu a poskytnutie sociálnej podpory je dôležité pri liečbe Ganserovho syndrómu. Podpora od blízkych ľudí a poskytovanie bezpečného prostredia prispieva k rýchlejšiemu zlepšeniu psychického stavu pacienta.
  • Techniky zvládania stresu a relaxácia: Techniky na zvládanie stresu a relaxačné metódy pomáhajú  pacientovi zmierniť niektoré príznaky Ganserovho syndrómu.

Každý prípad Ganserovho syndrómu je jedinečný, a preto je nevyhnutné pristupovať k liečbe individuálne. Zohľadňujúc celkový klinický obraz a príčiny príznakov, odborníci na duševné zdravie vypracujú terapeutický plán, ktorý najlepšie vyhovuje konkrétnym potrebám pacienta.

Prevencia:

Existujú všeobecné zásady a stratégie, ktoré prispievajú k ochrane psychického zdravia a predchádzaniu stresovým situáciám vedúcim ku Ganserovmu syndrómu. 

  • podpora duševného zdravia: Udržiavanie duševného zdravia zahŕňa starostlivosť o svoje emócie, hľadanie podpory zo strany rodiny a priateľov a pravidelnú konzultáciu s odborníkom na duševné zdravie, ak sú prítomné psychické problémy.

  • vyrovnanie sa s traumatickými udalosťami

  • pravidelná relaxácia

  • dostatok spánku

  • vyvážená zdravá strava

  • pravidelná fyzická aktivita

  • vyhýbanie sa konzumácii alkoholu a drog