Panická porucha

31.10.2023

Panická porucha je duševnou poruchou charakterizovanou opakujúcimi sa záchvatmi paniky. Panické záchvaty sú krátke a intenzívne obdobia extrémnej úzkosti a strachu, ktoré sprevádzajú rôzne fyzické príznaky. Ataky majú závažný vplyv na každodenný život postihnutého jedinca.

Príčiny:

Panická porucha zvyčajne nevzniká v dôsledku jedného faktora, ale je spojená zlúčením niekoľkých rizikových faktorov. Hlavné príčiny zahŕňajú:

  • Genetická predispozícia: Genetika hrá významnú úlohu pri vzniku panickej poruchy. 
  • Neurochemická nerovnováha: Nerovnováha v chemických látkach v mozgu, najmä neurotransmiterov ako serotonín a norepinefrín, môže prispievať k vzniku panickej poruchy. 
  • Stres a traumy: Silné stresové situácie, traumy alebo významné životné udalosti, ako je smrť blízkej osoby, rozvod, úraz alebo vojna zvyšujú riziko vzniku panickej poruchy.
  • Biologické faktory: Hormonálne zmeny a niektoré zdravotné stavy, ovplyvňujú príznaky panickej poruchy.
  • Kognitívne vzorce: Jednotlivci s panickou poruchou  majú často sklon k negatívnym myšlienkam a katastrofickému mysleniu. 
  • Sociálne faktory: Náročné pracovné prostredie alebo sociálna izolácia zvyšujú riziko úzkostných porúch.

Príznaky:

Panická porucha má rôzne príznaky, ktoré sa možno rozdeliť na psychické a fyzické.

  • intenzívna úzkosť
  • strach zo straty kontroly
  • obava zo smrti alebo šialenstva
  • dezorientácia 
  • nepokoj
  • zvýšený tep
  • búšenie srdca
  • dýchavičnosť a pocit dusenia sa
  • závraty 
  • nevoľnosť
  • tremor (tras)
  • nadmerné potenie
  • pocit horúčavy alebo zimnice
  • nechutenstvo
  • hnačka

Komplikácie:

Neliečená panická porucha môže mať vážne dôsledky na fyzické a duševné zdravie jednotlivca. Medzi komplikácie patria:

  • Sociálna izolácia: Osoby s panickou poruchou sa často vyhýbajú situáciám, kde je vysoká pravdepodobnosť sociálnych kontaktov, čo vedie k sociálnej izolácii.
  • Depresia: Panická porucha a depresia sú často spojené. Pacient môže pociťovať zúfalstvo a beznádej v dôsledku častých záchvatov paniky, čo vedie k depresívnym stavom.
  • Alkohol a drogová závislosť: Niektorí jednotlivci trpiaci panickými atakmi sa začnú utiekať k alkoholu alebo drogám.
  • Zhoršenie kvality života: Panika obmedzuje každodenné aktivity a kvalitu života postihnutého jedinca. 

Diagnostika:

  • Klinický rozhovor: Odborník na duševné zdravie začne diagnostický proces tým, že sa pýta na príznaky, časový rámec, v ktorom sa vyskytujú, a ich vplyv na každodenný život.
  • Fyzikálne vyšetrenie: Robí sa za účelom vylúčenia fyzických príčin, ktoré by mohli simulovať príznaky panickej poruchy.
  • Psychologické hodnotenie: Psychológ alebo psychiater môže použiť špecifické dotazníky a hodnotiace škály na zhodnotenie úzkostných príznakov a záchvatov paniky. 
  • Vylúčenie iných porúch: Je dôležité vylúčiť iné duševné poruchy, ktoré by mohli mať podobné príznaky. 

Terapia:

Liečba panickej poruchy zahŕňa niekoľko rôznych metód:

  • Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): Táto forma terapie sa zameriava na identifikáciu vzorcov myslenia, zmenu myšlienok a správania.
  • Farmakoterapia: Lekár môže predpísať lieky na zmiernenie príznakov, ako sú napríklad antidepresíva a anxiolytiká.
  • Terapie zamerané na zvládanie stresu: Relaxačné techniky, meditácia a jogové cvičenia pomáhajú zvládať stres a úzkosť.
  • Zdravý životný štýl: Zdravá strava, pravidelná fyzická aktivita a dostatok spánku majú priaznivé účinky v terapeutickom procese.
  • Podpora zo strany rodiny a priateľov

Panická porucha je duševný stav, ktorý výrazne ovplyvňuje kvalitu života postihnutých jednotlivcov. Je dôležité si uvedomiť, že existujú účinné metódy liečby a podpory pre tých, ktorí trpia touto poruchou. Hľadanie pomoci, konzultácia s odborníkom na duševné zdravie a dodržiavanie liečebného plánu vedú k zmierneniu príznakov a opätovnému získaniu kontroly nad svojím životom.